"Lidská mysl je tak neskonale obsáhlá, že je v poznávání skoro bezednou hlubinou."

Jan Amos Komenský

Alena Zavocka: Keď sa na svet pozerá dieťa

TotoDeckoJeBlazonMedzi tohtoročnými finalistami súťaže Anasoft Litera sa objavila aj prozaička Jaroslava Blažková. Jej prvotina Nylónový mesiac v dobe svojho vydania, v roku 1961, zaznamenala veľký čitateľský ohlas predovšetkým u mladých ľudí a stala sa hlasom tejto generácie. Autorka ňou vniesla do slovenskej literatúry nové témy a umelecké postupy, ktoré medzi kritikmi vyvolali pomerne búrlivú polemiku. Kniha získala od vydavateľstva Slovenský spisovateľ Cenu za najlepšiu prózu roka. 

Jej zatiaľ posledná kniha To decko je blázon s podtitulom Zo spomienok rozmaznanej dcérušky je súborom krátkych próz s autobiografickými prvkami, v ktorých sa autorka vracia do ranného detstva. Pohľadom veľkých zvedavých očí prechádza každodennými činnosťami, predmetmi a miestami (korčuľovanie, sklené guľôčky, záhrada) a mení ich na niečo výnimočné a čarovné. Porovnáva svet detí a svet dospelých, ich hodnoty a odhaľuje detské vnímanie krásna nezaťažené žiadnymi schémami a konvenciami: „Fazuľa sa šplhala po drôtenom pletive plota nahor a kvitla neveľkými červenými kvietkami. Tie kvietky ma očarili: také drobné, také žiarivé, také veselé, milé, priateľské. Navštevovala som ich, túžila som po nich. Neviem, či ma niekedy neskôr pred korunovačnými klenotmi, pred veľdielami v Louvri, pred Leonardom v Uffizi, či rôznych galériách tak hlboko zasiahla krása“ (str. 37). Aj žánrovo sa kniha pohybuje na pomedzí detskej literatúry a literatúry pre dospelých. Bezstarostne prerozprávané dobrodružstvá, nevšedné zážitky a nadšenie malého dievčatka posúvajú do drsnejšej roviny opisy situácií, v ktorých sa prejavuje bipolárna porucha osobnosti jej matky: „Nasledovali chmúrne dni. Po byte sa pohybovala tá DRUHÁ mama: bez úsmevu, temná, drsná“ (str. 117). Tie súčasne dodávajú inak humorne a odľahčene ladeným textom rozmer vážnosti a zabraňujú tomu, aby kniha bola len čítaním pre chvíle oddychu. Všadeprítomná irónia a sebairónia zasa zbavujú tragickejšie momenty pátosu a sentimentality.

V jednotlivých textoch dominuje rozprávač – dieťa, ktorý sa mení na dospelého predovšetkým preto, aby potvrdil správnosť svetonázoru, ktorý si kedysi osvojil. Aj napriek novým, na prvý pohľad závideniahodnejším skúsenostiam sú tie detské cennejšie a prežité omnoho intenzívnejšie. Svet zrelého človeka, akokoľvek luxusne môže pôsobiť, jednoducho neponúka to, čo sa natrvalo dostáva pod kožu a do spomienok: „Dokonca ani teraz, keď si robím luxusný čaj Earl Gray, namiešaný majstrami najjemnejších čajov sveta pre samotnú anglickú kráľovnú (ako je napísané na škatuľke), dedovmu čaju z búdy sa nevyrovná“ (str. 110).

To decko je blázon je presne tou knihou, ktorá sa najlepšie číta pod dekou a pri teplom čaji, hoci aj pri vyššie spomenutom Earl Grayi. Určite poznáte ten pocit, keď siahnete po šálke s presvedčením, že ste ju ešte celú nedopili, že Vám jednoducho nestačilo a prekvapí Vás, že je už prázdna. Presne taký istý pocit som mala po prečítaní tejto knihy, že mi z nej ešte aspoň jeden dúšok chýbal.

Jaroslava Blažková: To decko je blázon. Zo spomienok rozmaznanej dcérušky. Bratislava: Q111, 2014, 136 strán

Štatistiky pripojení

Feel art - noviny o umení

Ročník 5/2016, číslo 1

Vydáva

Feel Art Academy, n. o.

Edited by

Zuzana Konopásková

Aktualizované

nedeľa, 19 jan 2020, 16:28:16

ISSN 1338-421X

Copyright © 2011-2014 Zuzana Konopásková. Všetky práva vyhradené.   Šablóna podľa RAZORTEMPLATES.COM