"Lidská mysl je tak neskonale obsáhlá, že je v poznávání skoro bezednou hlubinou."

Jan Amos Komenský

Editorial

Alena Zavocka: Prepáčte, že zavadziam

marius-kopcsay-asvabazdeniePocity nenaplnenosti, nepatričnosti a frustrácie sú asi najbežnejšie emócie prežívané postavami v dielach súčasnej slovenskej literatúry. Nie je to inak ani v prípade hlavného hrdinu románu Máriusa Kopcsaya Asvabaždénie - Mareka Pokorného.

 

Marek Pokorný je rozvedený takmer päťdesiatročný novinár, ktorý nezapadá do profilu človeka schopného prežiť v dobe moderných technológií, konšpiračných teórií, materializmu a ezoterizmu. Nemá ostré lakte, správny svetonázor ani smartphone a tieto nedostatky len ťažko vyváži svojou inteligenciou či zmyslom pre humor. Má dvoch synov a prehnane starostlivú mamičku. Je vo vzťahu s priateľkou, od ktorej nedokáže odísť, aj keď ho toto spolužitie ešte viac podporuje v presvedčení, že je v ňom, tak ako všade, z nejakých nepochopiteľných dôvodov a napriek všetkému iba trpený.Práca takisto nezodpovedá jeho predstavám a niekdajším ambíciám: "Aj ty si chcel byť architekt, keď si bol malý, kým nevyšlo najavo, že si nevieš rovno narysovať ani len okraj v zošite, celý tvoj život je krivolaký, vlnovkovo roztrasený, rozjachtaný, ako keď v komikoch kreslia postavičky rozochvené strachom a či hnevom, línie tvojej existencie sa rozplývajú s kvantovou neurčitosťou v relativisticky deformovanom priestore. Kdeže architekt! Veď všetko, čo si si narysoval, ti, filozoficky povedané, jeblo na hlavu!" (str. 020). Malo by to byť tragické, ale nie je. Autorovi sa podarilo spracovať túto tému s vtipom, bez náznaku prílišnej snahy byť za každú cenu zábavný, pretože za všetkou tou satirou, paródiou a smiechom cítiť nefalšovaný smútok. Román nie je postavený na jednom, dominantnom príbehu. Je skôr akousi mozaikou mikropríbehov, ktoré zachytávajú všednosť a  monotónnu každodennosť života, čo je silne podporené opakujúcimi sa motívmi a ich variáciami, napr. komunikácia s mobilným operátorom, nákupy v Tescu, návštevy mamičky a iné. Pričom Mareka čitateľ takmer po celý čas nestráca zo zorného uhla. Buď je hlavným aktérom opisovaných scén, avšak skôr pasívnym, pretože mnohé vecí sa mu len jednoducho dejú, alebo sa ho spomenuté udalosti nejakým spôsobom dotýkajú. Marek ich nahlas, v duchu alebo na "knihoksichte" komentuje a hodnotí: "Je to chorá krajina, olympiáda ma vôbec nezaujíma, mám z Rusov strach, frflal Marek pri pohľade na huňatých macíkov, mávajúcich svetu zo Soči. Isto majú v tej svojej srsti skryté samopaly a granáty. A veru aj mali, ako sa vzápätí ukázalo na neďalekom Kryme.“ (str. 097). V pásme rozprávača najväčší priestor zapĺňajú úvahy o Marekovej nešťastnej existencii. Rozprávač sa mu prihovára, oponuje, podpichuje ho provokatívnymi otázkami: "Čo urobíš Marek? Kam sa schováš so svojimi deťmi, keď napríklad Rusi vtrhnú opäť na tankoch do Bratislavy, aby ju oslobodili spod jarma Západu, alebo keď ju začnú bombardovať Američania, aby Rusom znemožnili postup?“ (str. 027). Neskôr v texte je tento všadeprítomný hlas identifikovaný ako CRE (Centrum pre riadenie evolúcie).

Svet Mareka Pokorného je sivo-čierny. Bezútešný a plný primitívov, kde intelektuálne založený človek je považovaný za exota, ktorému sa možno vysmiať alebo ho ľutovať. Kritický postoj voči súčasnosti, ktorý je v rámci textu evidentný, postavil autor na grotesknom zobrazení novodobých kultúrno-spoločenských fenoménov, pričom vo viacerých prípadoch vychádza z rôznych stereotypov: " ... skrátka sa každopádne čaká, že chlap má byť tak trochu grázel, grázlik, pričom pod toto slovo sa dá skryť aj úplný nefalšovaný kokotizmus, ale pre ženu je predsa len povznášajúcejšie alebo aspoň znesiteľnejšie, ak jej občas tresne grázlik s neskrotným temperamentom, než úplný kokot." (str. 093).

Jazyk románu je veľmi autentický, plný hovorových výrazov a vulgarizmov. Vďaka nemu sa kniha nielen dobre číta, ale aj „počúva“. Dialógy sú vystavané tak, že sa chvíľami neubránite dojmu, že pred sebou držíte filmový scenár, čo opäť len podporí veľmi príjemný zážitok z čítania. Text navyše miestami obohacujú aj útržky z dialógov z filmov, odpočutých rozhovorov, facebookové komentáre. Aj po vizuálnej stránke je kniha zaujímavo riešená. Každá kapitola začína screenprintom profilovej stránky Mareka Pokorného.

Ak máte rovnako frustrujúci pocit z dnešného sveta ako Marek, kniha Asvabaždénie, vás ho určite nezbaví. Je však pomerne veľká pravdepodobnosť, že sa pri jej čítaní miestami neubránite smiechu a ten, aspoň na chvíľu, oslobodzujúci je.

Márius Kopcsay: Asvabaždénie (Geopolitická groteska), Bratislava: K. K. Bagala 2016, 378 strán

Štatistiky pripojení

Feel art - noviny o umení

Ročník 5/2016, číslo 1

Vydáva

Feel Art Academy, n. o.

Edited by

Zuzana Konopásková

Aktualizované

nedeľa, 19 jan 2020, 16:28:16

ISSN 1338-421X

Copyright © 2011-2014 Zuzana Konopásková. Všetky práva vyhradené.   Šablóna podľa RAZORTEMPLATES.COM