Share |

"Lidská mysl je tak neskonale obsáhlá, že je v poznávání skoro bezednou hlubinou."

Jan Amos Komenský

Editorial

Lucia Krbatová: Život dlhý takmer štyri týždne alebo takmer dvadsať kapitol

altLajos Grendel, slovenský spisovateľ píšuci po maďarsky, je v našich končinách považovaný za najvýznamnejšieho maďarského spisovateľa žijúceho na Slovensku. Svoje celoživotné dielo nedávno rozšíril ďalším románom s názvom Život dlhý takmer štyri týždne. Venoval ho pamiatke spisovateľa Miklósa Mészölya. Toto adresovanie je evidentné nielen kvôli úvodnému venovaniu, ale aj spôsobom románového podania, ktoré je podobné Mészölyovým textom.

Hlavnou postavou románu je gymnaziálny učiteľ matematiky na penzii, Šaňo Varga. Z Bratislavy prichádza do svojho rodného mesta na južnom Slovensku. Nemenované mestečko si čitateľ môže stotožniť aj s Levicami, rodiskom Lajosa Grendela. Šaňov príchod súvisí s odchodom jeho synovca Bélu na letnú dovolenku. Počas obdobia stráveného v dome, kde kedysi prežil časť svojho detstva, sa mu začínajú vynárať spomienky a rekapituluje celý svoj život. Nevynecháva ani problémové manželstvo a komplikovaný vzťah s oboma deťmi. V meste spoznáva bezdomovca Huga a práve on sa pre neho stáva bútľavou vŕbou. Ale aj pre Huga Šaňo stelesňuje niekoho, komu môže rozpovedať svoje tajomstvá a poodhaliť životné neúspechy. Čitateľa toto na prvý pohľad nečitateľné opozičné spojenie dvoch postáv neskôr privádza k prekvapivým záverom. Román poukazuje na životné osudy dvoch rozdielnych mužov, ktoré v sebe nesú určité paralely.
 
Prítomná je aj druhá línia rozprávania. Grendel v nej reflektuje zánik maďarskej strednej vrstvy na Slovensku. Šaňo sa vo svojich vnútorných monológoch vracia k spomienkam na svoju rodinu, ktorá patrila k ich predstaviteľom. Tým sprítomňuje zánik tejto spoločenskej vrstvy, ktorá sa riadila vlastnými vnútornými príkazmi v protiklade s vonkajšími okolnosťami. Dotýka sa pri tom najmä komunistickej vlády. S tragickou iróniou to demonštruje veľavravnou ilustráciou:„Len aby si to neoľutoval, chlapče, povedala Šaňova stará matka Šaňovmu otcovi pod orechom na počiatku čias, keď Šaňov otec zahlásil, že sa stal osobou, ktorá sa teší všeobecnej úcte. V meste, kde Šaňo vyrástol, každá všeobecne známa osoba sa zároveň netešila všeobecnej úcte, napríklad komunisti boli všeobecne známe osoby, ale obyčajný človek si ich nectil.“ (str. 9).
 
Dôležitú úlohu v celom diele zohráva dôraz na kategóriu časovosti. Čas sa stáva čímsi symbolickým, čímsi, čo presahuje štandardný rámec ciferníka hodín. Autor na to čosi poukazuje už v samotnom názve. Šaňo Varga vo svojich spomienkach putuje v čase a vracia sa k svojim začiatkom. Čitateľ je neustále konfrontovaný s časovými premenami. Raz je súčasťou minulého času, ktorý prežíva ako prítomný, inokedy sa zasa ocitá v prítomnom čase Šaňovho života. Práve v prítomnosti sa paradoxne neodohráva nič také, čo posúva dianie dopredu. Šesťdesiat rokov jedného života tak uplynie počas štyroch týždňov Šaňovho bilancovania. Originálne je aj číslovanie kapitol. Román sa člení na tri časti. Prvá kapitola je označená poradovým číslom 19 a posledná číslom 1. Čitateľovi tento zostupný spôsob navodzuje pocit odpočítavania času. V tretej, poslednej časti, sa nachádza kapitola s poradovým číslom 0. V nej je uvedené jediné slovo - prázdno. Práve tým sa zavŕšil zánik maďarskej strednej vrstvy na Slovensku.
 
Napriek neštandardnému kompozičnému členeniu sa v príbehu kladie dôraz na dejovosť, hoci je rámcovaná Šaňovými či Hugovými spomienkami. Viackrát v priebehu deja padne zmienka o Šaňovom synovi Daňovi a jeho prípade. No až tesne pred záverom sa čitateľ dozvedá, čo je prekážkou úprimného vzťahu otca a syna. Podobné využitie prvku tajomnosti sa aplikuje aj na postavu Huga. Po celý čas rozprávač neprezrádza jeho skutočné meno. Rovnako ako Šaňo ani čitateľ sa ho v závere nedozvie. Hoci svoju minulosť prostredníctvom rozhovorov postupne odkrýva, prítomnosť stále zostáva zahalená neurčitými informáciami. Na základe toho Hugo pôsobí ako paralela medzi skutočnosťou a preludom. Dôkaz o jeho existencii v záverečnej časti je však veľavravný. Predstavuje ho ukradnutý starý mlynček na mak a marhuľové kompóty zo Šaňovho domu.
 
Román je popretkávaný krátkymi filozofickými úvahami a grotesknými situáciami. Autor však poprel predpoklad, ktorý vychádza z charakteristík ústredných postáv. Špecifické spôsoby na vykreslenie dvoch nezlučiteľných životných osudov použil v opačnom garde. Akoby sa v prvom pláne vysmieval z princípov logiky. Filozofické konštatovania vzťahujúce sa k ľudskej existenciisú súčasťou Hugových krčmových replík. Groteska zasa sprevádza Šaňov život, v ktorom figuruje ako zodpovedný, vážený človek. No v nijakom prípade sa tým neznižuje hodnota a trefnosť uvedených reflexií. Koniec koncov, do úst ich Hugovi vložil samotný Grendel a vopred vedel prečo. Vďaka prítomnosti nevtieravého humoru je samotná vážna téma pozbavená nánosov pátosu a zbytočného sentimentu.
 
Takéto rozlišovanie viacerých rovín a plánov románu je podstatou Grendelovho diela. Čitateľ sa nemôže uspokojiť s ponúknutým prvým plánom. Vždy sa za ním skrýva ďalší, ktorý ho osvetľuje a pod jeho vplyvom sa mení náhľad na románovú situáciu. Preto tento román treba čítať opakovane. Častokrát až vtedy ho dokáže čitateľ lepšie pochopiť.

 

Autorov rozprávačský štýlpreveruje čitateľovu literárnu potenciu. V koncipovaní viet je autor neobyčajne zdatný, takže si môže dovoliť používať aj viacnásobné súvetia. Pri nich si musí čitateľ počínať veľmi obratne. Ak na ne nie je pripravený, stáva sa, že uprostred sa začne topiť a tápať po ich zmysle. Vtedy sa musí vynoriť opäť na začiatku. Potom, už oboznámený s miestami s najväčším výskytom nečakaných vírov, bez problémov dopláva ku koncu viet. Grendelov jazykový prejav dáva vyznieť jeho talentu. Román je tak originálnym čítaním nielen vďaka obsahu, ale aj vďaka forme.

Jediné slabšie miesto sa nachádza práve v spomínanom jazyku. Ale nie v Grendelovom. Román prekladal do slovenčiny známy prekladateľ Karol Wlachovský, ktorý sa špecializuje na preklady maďarských autorov. Z tohto prekladu však pri niektorých vetách cítiť gramatickú kostrbatosť a problémom je aj skloňovanie slov. Zo slovenského spojenia zotmie sa vzniklo zotmí sa (str. 42), tradičná záhorácka slivovica sa prekladom premenovala na záhorskú (str. 166)aleboŠaňo nehovoril po slovensky plynule, ale hovoril plynne (str. 57). V texte sa vyskytujú aj preklepy a gramatické chyby, no to už spadá pod záštitu knižného editora. Je to škoda, pretože čitateľa to počas čítania už beztak zložitých Grendelových súvetí, samozrejme cielených, vyrušuje.
 
Najnovší román Lajosa Grendela Život dlhý takmer štyri týždne je majstrovským dielom. Autor v ňom predostiera príbeh priemerného šesťdesiatnika. Je to príbeh muža, ktorý celý život robil veci tak, ako by sa robiť mali, ale až na sklonku života nadobudol poznanie, že nie vždy je to tá najsprávnejšia cesta. A keďže je to príbeh tvorený výlučne spomienkami, nie je nič príznačnejšie pre vyjadrenie ústredného románového motívu, ako konštatovanie hlavného hrdinu: „...človek vlastne zomiera dva razy. Po prvý raz, keď mu prestane biť srdce, a po druhý raz, tentoraz nadobro, keď už vyhasne aj posledná spomienka naňho.“ (str. 187).
 
Lajos Grendel: Život dlhý takmer štyri týždne, Bratislava: Marenčin PT 2011, 197 strán


Autorka je študentkou estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
 

          
          

Nato, aby ste mohli pridať komentár sa musíte prihlásiť.

Štatistiky pripojení

Feel art - noviny o umení

Ročník 4/2014, číslo 2

Vydáva

Feel Art, n. o.

Edited by

Zuzana Konopásková

Aktualizované

pondelok, 25 aug 2014, 12:01:53

ISSN 1338-421X

Copyright © 2011-2014 Zuzana Konopásková. Všetky práva vyhradené.   Šablóna podľa RAZORTEMPLATES.COM